Príhovor riaditeľa školy p. Vandžuru

 

Vážení priatelia!

 

 

40 rokov existencie našej planéty neznamená nič.

40 rokov existencie človeka znamená, že väčšiu časť svojho života má už za sebou.

40 rokov existencie školy znamená, že prah školy prekročilo cca 2500 žiakov, že dnešní „ štyridsiatnici“, ktorí začali chodiť do l. triedy tunajšej školy majú 46 rokov a prví „ vychádzajúci“  žiaci už majú 54 rokov.

Tých päť generácií žiakov našej školy, to je história, ktorá je zapísaná v kronike života, v kronike školy i obce.

 Pri listovaní v školskej kronike sa mi pred očami rozvíjali príbehy zo života žiakov, pedagógov i ostatných pracovníkov školy - príbehy, ktoré sú nezmazateľné a poznačili život každého z nás.

Mnohým z nás pri slove história nabehnú zimomriavky, mnohým z nás zažiaria oči, ale všetci vieme, že bez histórie niet budúcnosti.

Štatistika je pre väčšinu ľudí nezáživná, ale pri sledovaní vývoja školy sa nedá obísť. Pri otvorení prvého školského roka 1962/63 bolo vytvorených 21 tried s počtom 670 žiakov a 28 pedagógov.
Dnes máme 18 tried s počtom žiakov 450 a 27 pedagógov.

Za posledných 10 rokov sa vzhľad školy významne zmenil. V roku 1995 pribudla budova telocvične, ktorú využívajú nielen žiaci školy. ale i organizácie a skupiny zamerané na šport a folklór.

Pribudla budova s dielňami a jedálňou, ktorá vďaka veľkému úsiliu obecného úradu, je pred dokončením.

V rámci modernizácie vyučovania bola s finančnou pomocou rodičovského združenia vybudovaná počítačová učebňa pre žiakov.

Nemožno zabudnúť na úspechy našich žiakov vo vedomostných, recitačných a športových súťažiach.

Mnohí žiaci ďalej rozvíjali svoj talent a dnes sú z nich známi ľudia nielen v obci, na Slovensku, ale i v zahraničí, kde šíria dobré meno rodnej obce Terchová.

Poďakovanie patrí všetkým pedagógom a pracovníkom školy, ktorí svojim zodpovedným prístupom formovali osobnosti žiakov za 40 rokov existencie školy, rodičom, ktorí zodpovedne vychovávali svoje deti i tým, ktorí pomáhali škole formou odbornej  i finančnej výpomoci.

Verím, že i v súčasnej ťažkej ekonomickej situácii bude sa naša škola ďalej rozvíjať, aby mohla plniť svoje poslanie vo výchovno-vzdelávacom procese.

 

 Mgr. Stanislav Vandžura

      riaditeľ školy

 

---------- 

 

          Obecný úrad v Terchovej    
          Starosta obce
          Ing. Pavol Krištofílk

 

 

Dámy a páni,

  rok 2002 je jubilejným 40-tym rokom existencie Základnej školy Terchová  centrum, ktorú od jej otvorenia, t.j. od roku 1962, opustilo niekoľko tisíc absolventov. Veľká časť z týchto absolventov je roztrúsená nielen po Slovensku, ale žijú dokonca na iných kontinentoch, pričom každý podľa svojich možností a schopností dosiahol pri svojom povolaní určité spoločenské postavenie. Je to i vďaka skutočnosti, že terchovská škola mala i má dobrých učiteľov vychovávateľov, pretože bez nich, ich odbornosti a všímavosti by dnes nebolo také veľké množstvo maturantov, inžinierov, lekárov, učiteľov, kňazov, ale i hudobníkov a folkloristov.Za zodpovedne a dobre vykonanú prácu im srdečne ďakujem.

Tretie tisícročie, ktoré tak veľkolepo vítal celý svet, si bude vyžadovať  ľudí vzdelaných a rozhľadených, so znalosťou  iných rečí, ako je naša slovenská.

Som presvedčený, že štát spolu s miestnou samosprávou budú vytvárať také podmienky, aby mladí ľudia mali možnosť získať pre život potrebné vzdelanie. Za účelom zdôraznenia potreby vzdelania je od roku 1994 odovzdávaná cena A. F. Kollára starostom obce najlepšiemu žiakovi na oboch základných školách v Terchovej, ktorého výber uskutočňuje pedagogické vedenie príslušnej základnej školy.

Na záver môjho príhovoru želám základnej škole, aby mala šťastie na
dobrých učiteľov, aby učitelia mali väčšinu počúvajúcich a chápavých žiakov, čo v konečnom dôsledku znamená, že absolventi základnej školy budú kvalitne pripravení na ďalšie štúdiá a výkon svojich povolaní.

 

----------

 

Farský úrad v Terchovej

            vdp. P. Dušan Šimala
            vdp. kaplán Ján Mizerák

 

    Vážený pán riaditeľ, vážení pedagógovia,

J. Adair raz povedal:  „Postoje, ktoré získavame v dospelosti, sú vyryté v piesku. Hodnoty ,ktoré sme prijali v detstve, sú vytesané do kameňa“.

Naozaj, tým najdôležitejším obdobím v živote človeka je jeho detstvo. A práve škola, popri rodine, má najväčší vplyv na dieťa v tomto období. 

40. výročie založenia Základnej školy v Terchovej  je teda príležitosťou pozrieť sa späť na to obdobie, zhodnotiť ho, poďakovať sa, ale  aj načerpať nový elán do ďalšieho pôsobenia.

     Snahou nás kňazov a učiteľov, je vychovať charakterných ľudí. No vychovať neznamená len odovzdať vedomosti. Ktosi raz povedal: „Učiť je možno slovami, vychovať iba príkladom.“

Chceli by sme poďakovať všetkým učiteľom, ktorí za toto obdobie vštepovali žiakom nielen vedomosti, ale aj mravné ideály. Ideály, ktoré im napomáhajú pri utváraní ich charakteru.

Zároveň prajeme našim učiteľom veľa trpezlivosti a vytrvalosti na tomto poli. Nie je to ľahká úloha. No zostane vytesaná do kameňa...

 

----------

 

Pozdravy k jubileu ....

 

Čas nezastavíš. Sedem rokov pôsobenia v terchovskej škole zanechal nezmazateľné spomienky v mojom myslení.

Z bývalého kolektívu učiteľov, s ktorými som pracoval, ostalo dnes len veľmi málo.             

Novozriadená škola vyžadovala najmä zo začiatku veľa mravenčej práce. Školský rok 1962/63 sa   začal slávnostnejšie ako po iné roky. Žiaci a učitelia dostali krásny dar -novú 18-triednu ZDŠ, vybavenú novým nábytkom, vodovodom a ústredným kúrením v celkovej hodnote 2 600 000,-Kčs.
I dnes som hrdý, že škola existuje a darí sa jej. Rád by som poďakoval všetkým, ktorí sa podieľali na jej výstavbe, ako i učiteľom, žiakom a rodičom, ktorí brigádnicky pomáhali pri jej dobudovaní.

Verím, že „mladšia zostava“ učiteľského zboru dokáže dvíhať latku dobrej úrovne „našej“ školy. Mňa osobne uspokojuje tá skutočnosť, že som mal to šťastie byť pri zrode tejto novej budovy školy.

Kolegom prajem všetko najlepšie, hlavne veľa trpezlivosti s dnešnou mládežou a radosť z formovania mladej generácie.

                                                                                                                           Vladimír Matej
                                                                                                                       bývalý riaditeľ školy

 

----------

 

          Keď som nastupoval na školy v Terchovej- ústredí, nastupoval som s rôznymi pocitmi, najmä obavami. Psychicky som toho nemal najlepšie, lebo v tom roku som pochoval otecka aj mamičku. Okrem toho bolo viac uchádzačov o riaditeľské miesto. Našťastie občania, členovia rodičovského združenia a funkcionári obce ma prijali veľmi srdečne a všemožne pomáhali. Vďaka im !

Pravda, všetko nešlo vždy ako po masle, občas sa i zaiskrilo. Išlo mi v prvom rade o zlepšenie prospechu. Dosiahlo sa to vďaka dobrým učiteľom, zapojením rodičov do školských problémov a ich záujem o deti, pravidelným
kontaktom so školou, vzájomnou dôverou, pomocou, porozumením.

Rozmiestňovanie žiakov do škôl a povolaní bolo väčšinou vždy úspešné. Zapojilo sa do toho všetko, čo sa len dalo. Neľutovali sme peniaze, čas, známosti, cestovanie... To bola vtedy korupcia v tom dobrom slova zmysle.
V prospech detí.

Čo sa týka kádrov- učiteľov, učili u mňa bývalí riaditelia škôl, bývalí školskí inšpektori aj iní pracovníci. Niekedy to bolo ťažké a problematické.

Jánošíkove dni sme organizovali už so zosnulým kolegom Mirkom Križom, ktorý bol hlavný organizátor a kreslič pútačov, ktoré sme autom roznášali do Kraľovian, Ružomberka, na Oravu, atď. Aj keď boli tie naše chudobnejšie
ako sú tie terajšie, boli to krásne dni.

Čo sa týka muzičky, ani tá neupadla. Chodili sme na súťaže a vystúpenia od Prešova po Ústí nad Labem. Veď moji dobrí priatelia /často nás navštevovali/ -ako profesor Tonkovič, hudobný kritik a zberateľ, prof. A. Moži z PF v Trnave, J. Kubánka, choreograf Sľuku, nám často pomohli a radili. Neskôr to bol majster Stračina. Tu vyrástol hudobne vzdelaný Rudko Patrnčiak, bol som mu na abiturientskom koncerte v Žiline, ktorý bol veľmi úspešný. Neskôr vyrástli
bratia Muchovci, ktorých meno je svetové.
        Terchová má talenty a nielen v muzike. Len sa trocha poobzerajte! Terchovci sú ako kvety rozhodené na rozkvitnutej lúke. Každý je iný, každý má svoju farbu a vôňu a to vytvára tú nádheru rozvoňanej terchovskej
prírody a šarmu, ukrytého v pesničkách. Že sa medzi tými krásnymi kvetmi sem-tam nájde aj bodliak, je tiež pravda. Ale aj ten, keď zakvitne, v slnečnom jase zažiari svojou nádherou.

Z príležitosti jubilea Vašej školy /aj mojej/  želám celému školskému kolektívu, všetkým školským pracovníkom od riaditeľa školy cez všetkých pedagogických i nepedagogických pracovníkov veľa zdravia, úspechov, radosti z vykonanej práce premenenej na  úspešné a vzdelané deti  a vďaku rodičov, ktorí Vašu prácu ocenia. Váš

                                                                                                                                                         Jozef Tkáč

              bývalý riaditeľ školy

 

----------

 

         40 rokov v živote školy ponúka príležitosť zastaviť sa a spomínať, hodnotiť. V terchovskej škole som pôsobila vyše tridsať rokov. Spomienky sú zaujímavé, radostné i veselé.                               

Svoju pozornosť rada upriamujem v spomienkach na veľmi dôležitú skutočnosť - v Terchovej pribudlo veľké množstvo občanov s úplným stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním. Všetkým patrí chvála ,úcta a vďaka za to, že svoje sily orientujú na získanie vzdelania. Mnohí ostali v rodisku, ale nie zriedka sú vo svete a šíria dobré meno Terchovej, Slovenska. Sú medzi nimi aj viacerí kňazi a misionári, ktorí svoj život obetujú na poľudšťovanie ľudí aj v naj-
zaostalejších a odľahlých častiach sveta. Každému patrí zvláštna vďaka.

Mojim obľúbeným „predmetom“ v práci s deťmi bolo „zrkadlo“. Zvykla som ho začínať slovami: „Sadni si doma sám pred zrkadlo a porozprávaj sa so svojím JA, v čom ťa zrkadielko /svedomie/ chváli ,čo by sa dalo ešte vylepšiť ?!A smelo vykroč na cestu v poľudšťovaní svojej osobnosti. “Iba tak má tvoje JA perspektívnu, sľubnú budúcnosť.

Podstatnou úlohou školy je žiakov vychovávať / v spolupráci s rodičmi/ a dať im základné vzdelanie a orientáciu do života. Pri akejkoľvek manuálnej práci človek vidí hneď a kompletné výsledky svojej práce. Pri práci s deťmi sa premietajú až po niekoľkých rokoch či desaťročiach v praktickom živote mládeže a dospelých občanov.        ^-

Terchovské ruky a um sú pracovité, usilovné. Najkrajšie je, ak sa materiálna  krása spája s krásou duševnou,

 so  slušným správaním, vzájomnou úctou, porozumením. Preto všetkým mladým prajem, aby k výberu svojich životných
partnerov pristupovali nanajvýš múdro, zodpovedne. Vám patrí budúcnosť, ktorú si spoločne vytvoríte. Dedina bez školy a škola mimo ľudského spoločenstva nemôžu existovať. Spoločne si píšu svoju históriu.                            

Obci prajem školu na úrovni zodpovedajúcej dnešnej dobe. Škole – jej vedeniu, pedagogickému zboru, nepedagogickým zamestnancom, žiakom a ich rodičom prajem pevné zdravie optimizmus, trpezlivosť, dostatok síl na prekonávanie každodenných náročných úloh, úspechy v súkromnom živote.
Dostatočné materiálne a finančné zabezpečenie, dobrú spoluprácu s rodičmi, farským a obecným úradom a ostatnými organizáciami v obci. Nech napomáhajú úspešnému rozvoju školy v Terchovej.

                                                                          Valéria Androvičová 

bývalá riaditeľka školy

 

----------